Záchranné koleso vo vode plnej žralokov

Autor: Matús Svirzovsky | 11.8.2019 o 17:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  339x

Sociálny štát, štát blahobytu, Slovensko - nájdi tri rozdiely! Zdanlivo ľahká úloha, nesie so sebou veľmi ťažké riešenie.

Dňa 1. Júla 2019 nadobudla účinnosť novela Ústavy č. 99/2019 Z.z., a s ňou aj vyššia ochrana pre zamestnancov. Strany SMER-SD, SNS, LSNS a hnutie Sme Rodina hlasovali za zakotvenie právo na minimálnu mzdu do Ústavy SR. Tento nápad vychádza prioritne z presvedčenia, že úloha vlády je garantovať isté právo na blahobyt alebo právo na životné minimum. V tomto smere majú zamestnaní občania právo na minimálnu mzdu a nezamestnaní občania právo na sociálne zabezpečenie v podobe sociálnych dávok. Slovensko je sociálny štát a vláda aj v dnešnej dobe podniká kroky ako upevniť toto postavenie, s cieľom znížiť nezamestnanosť, odstrániť chudobu, zlepšiť ekonomickú prosperitu. Spôsob akým sa vláda snaží dosiahnuť tieto ciele, je však postupné limitovanie slobody slovenských občanov.

Shana Alexander v debate o chudobe poznamenala: „Prístup k jedlu, šatstvu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti je základným ľudským právom“. Dnes môžeme s kľudom poznamenať, že je to presne tento názor, ktorý vláda používa na zabezpečenie minimálnej mzdy pre zamestnaných a sociálnych dávok pre nezamestnaných. Aj keď úmysel tejto idey je dobrý a každá politická strana s ňou dokáže “nahrabať“ veľa hlasov vo voľbách, treba sa detailne pozrieť na vplyv a dopad podobnej politiky. Základný argument proti danej politike je jej nekonzistencia so základným právom na slobodu jednotlivca a idey slobodnej spoločnosti. Detailný pohľad na právo na životné minimum poskytne opäť rovnaký výsledok ako pohľad na právo na vzdelanie v mojom predošlom blogu. Akonáhle vláda garantuje právo na životné minimum, niekto musí mať povinnosť to životné minimum poskytnúť. Ten niekto, budú opäť pracujúci občania, ktorý poctivo pracujú za možno ani nie oveľa viac ako je životné minimum. Jediný výsledok, ktorý podobné zákony dosiahnu je postupná závislosť najchudobnejšej časti Slovenska na vládu a jej sociálne dávky. Podobná politika nezlepší momentálnu situáciu na Slovensku, nezredukuje chudobu alebo nezamestnanosť. Akonáhle vláda odoberie časti spoločnosti motiváciu a dôvod zlepšiť svoj život, žiadne zlepšenie nenastane. Toto je presne výsledok politiky sociálneho štátu, ktoré iba zdvojnásobí tento efekt s prítomnosťou zákona, a teraz už aj práva, na minimálnu mzdu. Efekt minimálnej mzdy je najviac viditeľný na občanoch, ktorých nie je vidno, nezamestnaných ľudí. Fakt je, že práca, ako čokoľvek vytvorené ľuďmi, má svoju hodnotu. Práca najchudobnejšej a nevzdelanej časti obyvateľstva je však hodnotená nižšie ako minimálna mzda, z čoho vyplýva, že tento zákon buď prinúti zamestnávateľa ľudí zamestnať za mzdu, ktorej nie sú hodní (čo žiadny zamestnávateľ nespraví), alebo jednoducho ostanú nezamestnaní. Štatistiky nezamestnanosti slovenských menšín to potvrdzujú. Otázka teda znie, kam sa podel zdravý rozum, ktorým sa mnohé politické hnutia preslavujú?  

Politika sociálneho štátu efektívne rozdeľuje spoločnosť na zamestnaných a nezamestnaných občanov. Idea sociálneho štátu zabezpečuje, bez ohľadu na okolnosti kvôli ktorým sa občania ocitli v nezamestnanosti, na nadobudnuté vzdelanie a skúsenosti v zamestnaní, v oboch situáciách je základom tejto politiky vymazať zodpovednosť zo života slovenských občanov. Teória je taká, že bez ohľadu na konanie občana, či je správne alebo nesprávne, štát funguje ako záchranné koleso pri každom nesprávnom kroku, čo v podstate znamená, že dôsledky na seba berie štát a nie občan ktorý je nezamestnaný vlastným zavinením, alebo nevzdelaný a teda si zaslúži byť platený menej ako minimálna mzda. V takomto systéme si spoločnosť vytvorí pocit detinského zabezpečenia, v ktorom sa vytráca zodpovednosť za činy, a spoločnosť bez zodpovednosti je chudobná spoločnosť. Hlavná vec ale je, že úmyslom týchto zákonov je zvýšiť životnú úroveň.

Fakt, ktorý je veľmi zaujímavý je, že vymazanie zodpovednosti zo života slovenských občanov je jedným zo spoločných znakov väčšiny politických strán na Slovensku, dokonca aj tých ktoré nehlasovali za zmienenú novelu ústavy. Perfektný príklad sú názory liberálnych politických strán na veľmi modernú otázku potratu. Počatie dieťaťa nesie so sebou asi najväčšiu zodpovednosť, a práve v tomto prípade aktivisti a Hnutie Progresívne Slovensko ponúka riešenie, únikovú cestu ako sa vyhnúť dôsledkom. Platforma PSF konkrétne poznamenala na svojom Facebooku: “Moderná krajina si nevolí ľahké riešenia, ale zodpovedné, ktoré vedú ku skutočným výsledkom.” Avšak práve potrat mi príde ako ľahké riešenie, vyhnutie sa zodpovednosti a čeleniu dôsledkov konania. Nechcem zachádzať hlbšie do témy potratu, avšak kameň tejto politiky je jasne viditeľný. Politické hnutia a štát majú pristupovať k politickým otázkam zodpovedne, ale občania nemusia, výsledkom je spoločnosť bez zodpovednosti, ktorá chce uzákoniť právo zabíjania nenarodených detí. Aj keď toto právo môže byť legitímne v istých prípadoch (najčastejšie zdravotné dôvody matky), stále sú to iba okrajové prípady, ktoré nemôžu slúžiť ako argumenty na celkové uzákonenie tohto práva. Viem, že Hnutie PS môže vytiahnuť tucet argumentov v tejto téme, ani jeden však nedokáže zmietnuť zo stola fakt, ktorý som poznamenal. 

Na zodpovednosť sa však dá pozrieť aj z vyššieho hľadiska. Zodpovednosť ako taká, je v skutočnosti základným kameňom kapitalizmu. Majiteľ firmy má právo na väčšinu zisku na rozdiel od zamestnanca, pretože berie na seba riziko, ktoré zamestnanec ignoruje. Tento fakt, táto situácia stojí na zodpovednosti a čeleniu dôsledkom. V prípade, že by firma zbankrotovala, majiteľ alebo investor bude čeliť dôsledkom, pretože je ochotný zobrať na seba riziko s ktorým prichádzajú aj dôsledky v prípade, že sa biznis nevydarí a treba zaveliť na ústup. Odmietanie existencie zodpovednosti v spoločnosti je teda odmietanie existencie kapitalizmu v spoločnosti. Politické hnutia by sa teda mali pozrieť na svoje konania a spýtať sa či konajú pre Slovensko alebo na len na nahrabanie čo najviac hlasov v najbližších voľbách. Politická realita nám už ukázala, že tieto dve teórie spolu nefungujú. Je to veľmi ťažké si predstaviť politickú stranu s nejakých úspechom vo voľbách s programom: “Postav sa na nohy a ži svoj život zodpovedne!“ Väčšina voličov nechce počuť takéto veci. Celá politika vyhnutia sa zodpovednosti, vyhnutia sa dôsledkom, použitia štátu ako záchranného kolesa v prípade zlého scenára, je ľavicová politika, ktorá aj keď má dobré motívy a na prvý pohľad vyzerá veľmi lákavo, nesie so sebou veľmi nepríjemné dôsledky. Dôležitosť zodpovednosti môžeme vidieť aj na základnom ľudskom konaní. Na to aby človek mohol myslieť bez hraníc, treba zodpovednosť. Uvedomenie si, že existujú chyby s dôsledkami, ktoré sa však štát snaží svojou legislatívou vymazať a posunúť občana naspäť na cestu priemernosti, ktorú naši politici poznajú veľmi dobre.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kalavská po prehre na vláde: Nevzdám sa dva centimetre pred cieľom

Ministerka zostáva vo funkcii, aj keď vláda neschválila reformu nemocníc.

Dobré ráno

Dobré ráno: Pellegrini s Ficom si posielajú odkazy cez tlačovky

Pellegrini opäť odpovedal na otázky o Druckerovej strane.

Komentár Zuzany Kepplovej

Kalavská je len médium

Akoby sme sledovali primárky v strane Smer o to, kto bude tvárou sociálnej demokracie do volieb 2020.


Už ste čítali?